Každý má z prezentácie strach. Dokonca aj najväčší rečníci, ktorí prezentujú maximálne sebavedomo, pociťujú pred prezentovaním stres. Je to prirodzená obranný reakcia. Našťastie, dá sa na ňu jednoducho navyknúť a časom ten stres nevnímať.
Ak chcete viedieť, ako prezentovať v kľude a na konci zožať pochvalu publika, v tomto článku sa dozviete ako.
Síce nasledovných 7 rád nie sú žiadne magické pilulky, ktoré z vás z ničoho nič vykúzlia super rečníka. Nič také neexistuje. Ale určite vám pomôžu urýchliť celý proces. zlepšovania sa.
Okrem nich sa dozviete aj to, ako si získať publikum aj si vysvetlíme, prečo stres pociťujete.
1. Toastmasters
Zlá správa je, že sa nenaučíte prezentovať len z knihy. Ešte horšia správa je, že sa to nenaučíte bez toho, aby ste pravidelne stáli pred ľuďmi. Len tak sa nenaučíte svoju nervozitu dostať pod kontrolu. Nie je to také ľahké ako sa to môže zdať v knihe.
Našťastie je tu dobrá správa. Volá sa klub Toastmasters. Už niekoľko rokov poskytujú aj na Slovensku možnosť naučiť sa prezentovať v skvelom kolektíve a podpornom prostredí. Rok som bol členom a nesmierne mi to pomohlo. Viac sa o nich môžete dozvedieť tu.
2. Čítajte knihy slimačím tempom
Netreba hovoriť, že z tých menej skúsených rečníkov srší nervozita. O čom ale treba hovoriť, je vedieť, prečo ľudia vnímajú človeka ako nervózneho. To, čo si o chvíľu prečítate, vás naučí, ako toto vnímanie ovplyvniť vo váš prospech.
Jeden z dôvodov, prečo ľudia vnímajú rečníka ako nervózneho je, že hovorí rýchlo a zakoktáva sa.
Keď hovoríte rýchlo, tak tým dávate signál, že to čo hovoríte, nie je dôležité a netreba tomu venovať pozornosť. To je tá posledná vec, ktorú chcete.
Po druhé, keď sa zakoktávate, dávate tým najavo, že neviete, o čom hovoríte. Úplne ho odstrániť je priam nemožné. No vašou úlohou je znížiť počet zakoktaní na minimum. Viete prečo? Lebo keď hovoríte pomaly, tak pravdepodobnosť zakoktania sa dramaticky znižuje.
Pozrite sa na sebavedomých ľudí. Ako hovoria? Väčšinu času pomaly. Počujete u nich zakoktania? Ani veľmi nie. To preto, lebo pomalé rozprávanie to dosť znemožňuje. Ak rozprávate pomaly, tak môžete ľahšie vedome kontrolovať váš prejav.
Keď ľudia stoja pred publikom, tak majú tendenciu prvé vety zo seba doslova vytrysknúť. To spôsobuje, že skomolia niektoré slová. Začiatok a hneď urobili chybu. Na sebavedomí im takáto situácia rozhodne nepridá a od nervozity budú hovoriť rýchlo.
Tu prichádza na rad niečo, čo volám slimačie čítanie. Základná myšlienka je zobrať akúkoľvek knihu a veľmi pomaly čítať. Doslova slimačím tempom. To znamená že jedno slovo vyslovujte aj tri sekundy. Takto sa postupne naučíte spomaliť rýchlosť rozprávania pri prezentovaní. Ale to je prvý krok.
Keď sa ho naučíte vedome kontrolovať, ďalším krokom je urobiť z toho zvyk. Vždy si pred prezentáciou povedzte, že treba začať pomaly. A je to. Opakujte si to dookola. Toto zvýši šance, že začnete plynulo.
Po čase sa z toho pre vás stane samozrejmosť a uvidíte výrazné zlepšenie.
3. Nájdite si mentora/mentorov
Ako by sa vám páčilo získať schopnosti, vďaka ktorým by ste ako rečník napredovali míľovými krokmi? Určite by to bolo skvelé. Preto jeden z najrýchlejších spôsobov ako sa niečo naučiť je mať mentora.
A ešte lepšie je mať mentora, ktorý prešiel tým istým, čo vy a vie vám povedať presne krok za krokom, čo robiť.
Aby ste vaše vzdelávanie ešte urýchlili, nemusíte sa uspokojiť s jedným mentorom. Majte ich viac. Dvoch aj troch. Viac mentorov sa oplatí mať preto, lebo vám vedia poskytnúť viac pohľadov na jednu vec. Ale to nie je všetko. Chcete z mentoringu ešte viac?
Nájdite si takých mentorov, ktorí sa špecializujú na jednu oblasť. Vďaka tomu budete schopní prispôsobiť svoju prezentáciu rôznym situáciám a skombinovať techniky z rôznych oblastí pre ešte väčšiu účinnosť.
4. Čítajte knihy o prezentovaní (ale len dobré)
Ale čo ak nemáte luxus, ktorý vám ponúka mentoring?
V takom prípade mentora treba nahradiť knihou. Ale nie len tak nejakou. Na Slovensku je dostupných viac ako 40 kníh o prezentovaní. Lenže väčšina z nich za veľa nestojí.
Nehovorím, že tí autori nevedia prezentovať. To určite vedia. S istotou môžem povedať, že aj lepšie ako ja. Spochybňujem ale ich schopnosť vás to naučiť. Všeobecné teórie bez príkladov a rady typu „snažte sa upokojiť a myslite na to, ako vám to vyšlo“ nefungujú. Mám to overené na sebe.
Takže namiesto toho, aby ste sa prehrabávali tými zbytočnými knihami, dám vám zoznam tých najlepších, ktoré sú u nás dostupné. Nájdete v nich aj konkrétne rady a príklady, ktoré sú overené a fungujú.
Carmine Gallo napísal knihu Tajemství skvělých prezentací Steva Jobse. Táto kniha je čistá prax. Analýza jedného z najlepších rečníkov v biznise, Steva Jobsa. Odkrýva jeho techniky a na konkrétnych príkladoch uvidíte presne, čo robiť. Neoceniteľný zdroj informácií a povinné čítanie pre každého, kto sa chce naučiť dobre prezentovať.
Od Romana Brauna Umění rétoriky. Toto bola jedna z prvých kníh, ktorú som o prezentovaní čítal. A dnes si stále myslím, že patrí k špičke kníh, aké o prezentovaní sú. Obsahuje nielen príklady ako na to, ale aj zlé príklady, ako to nerobiť. Veľmi užitočná kniha.
Aristoteles a jeho Rétorika. Je to dosť náročná kniha písaná úplne iným štýlom, ako sme dnes zvyknutí. No druhá časť tejto knihy je na nezaplatenie. Obsahuje psychologické princípy, pomocou ktorých sa naučíte ako vzbudiť emócie v publiku. Svojím obsahom zatieni aj po viac ako 2000 rokoch od svojho napísania nejednu modernú knihu o rétorike.
Tieto by vám pre začiatok mali stačiť.
5. Analyzujte dobrých rečníkov
Prečítali ste si, že je dobré ísť do klubu Toastmasters. Je dobré mať mentora. Poznáte tri knihy, ktoré vás naučia skvele prezentovať. Čo môžete urobiť, aby ste posunuli svoje prezentácie na ešte vyššiu úroveň? Odpoveď je analyzovať profesionálnych rečníkov, ktorí sa vďaka prezentovaniu prepracovali vysoko. Sledujte, čo robia, aké slová volia, ako argumentujú…
Jedno varovanie: ak ste to doteraz nerobili, po prvýkrát to bude pre vás nudné a zdĺhavé, kým sa naučíte spozorovať rôzne princípy v praxi. No úroda, ktorá vzíde z vášho úsilia bude stáť za to.
6. Improvizujte na akúkoľvek tému 2 minúty
Túto metódu môžete robiť aj doma, keď ste sami. Ak doma niekoho máte, tak ho poproste, aby vám robil publikum. Takto budete trochu viac nervózni a bude to simulovať reálnu situáciu. Ide o improvizovanie na čokoľvek počas 2 minút.
Čo bude vašou úlohou?
Hovorte čokoľvek, čo vám napadne. Je úplne jedno, čo to bude. Nemusí to mať hlavu a pätu. Nemusí to mať štruktúru. Úlohou je hovoriť plynulo a bez zbytočných slov približne 2 minúty. Takto sa naučíte hovoriť bez zakoktaní.
To je prvá možnosť. Aká je druhá?
Ak budete mať predošlého cvičenia po krk, tak ho spojte s pomalým čítaním knihy. Prečítajte si napríklad jednu A4 textu. Potom o tom bez prípravy hovorte. Úlohou je opäť byť plynulý a vyhnúť sa zakoktaniam či zbytočným slovám.
7. Spätná väzba
Viete, čo sa stane, ak urobíte chybu o ktorej neviete, že to bola chyba? Nabudúce ju znovu zopakujete. A potom ešte raz až z toho vznikne zlý návyk.
Dôvod, prečo sa ľudia len pomaly zlepšujú v prezentovaní je ten, že im nikto nepovie, kde urobili chybu.
No zlý návyk sa najľahšie odstráni ešte na začiatku. To sa dá urobiť spätnou väzbou, pretože tá vám hneď povie, čo bolo dobre a čo bolo zle.
Ako spätná väzba vyzerá? Jednou možnosťou je, že vám niekto povie svoj názor na vašu prezentáciu. Dôležité je, aby k tomu pribalil aj nejaké odporúčanie. Ak by vám povedal, že ste neboli uvoľnení a odporúča vám uvoľniť sa, to vám nepomôže, ak vôbec nepovie, ako to urobiť.
Alebo je tu jeden spôsob (a v kombinácii s mentoringom je takáto spätná väzba priam neprekonateľná).
Nahrajte sa na video. Pozrite si ho a hneď sami uvidíte, čo ste robili dobre a ako ste pôsobili na ľudí. Uvidíte svoju reč tela. Zistíte, či ste hovorili rýchlo. Zistíte, ako často ste používali zbytočné slová. Vidieť sa na videu je užitočné, pretože video je objektívne. Nič neprikrášľuje. Kamarát vám môže povedať, že to bolo super, aby vás neurazil. No ak ste niekde urobili chybu, video vám to ukáže. Ak to bolo výborné, tak to uvidíte.
A teraz k tomu, ako to skombinovať s mentoringom. Ak ste si našli mentora, ukážte mu svoju prezentáciu na videu a on na základe svojich skúsenosti bude vedieť postrehnúť veci, ktoré ste si ani sami možno nevšimli. Vidíte tú účinnosť v tomto spôsobe? Je naozaj veľká.
Ale kde zobrať video svojej prezentácie a ešte nebodaj aj mentora, ktorý by sa na to pozrel?
Pamätáte si na klub Toastmasters? Tam si mentora môžete vybrať. A každá vaša prezentácia je nahrávaná na video, aby ste videli, ako vám to ide.
Ako prezentovať bez stresu
Ako povedal Mark Twain:
„Sú dva typy rečníkov. Tí, čo majú strach a tí, čo klamú.“
Milióny ľudí po celom svete prezentujú práve v tomto momente svoj návrh, produkt, myšlienku… a zamýšľajú sa nad tým, či to robia dobre, či sa náhodou práve nestrápňujú alebo rozmýšľajú, ako sa zbaviť stresu.
Keď sa tak pozriem spätne na seba, tiež mi to robilo obrovské problémy. Postaviť sa a hovoriť pred davom ľudí, to je teda zaberák.
Čo ak by som vám ale povedal, že prezentovanie môže byť aj zábava. Presne tak. Zábava. Pohoda. Pôžitok.
Viem znie to neuveriteľne. No venujte mi pár minút, a uvidíte, ako si zvýšiť sebavedomie pred skupinou ľudí.
Teraz z odstupom času mám už nejaké skúsenosti s prednesmi pred ľuďmi. Ale hlavne som objavil a naučil jeden trik. A dnes ho objavíte aj vy.
Štyri roky dozadu, keď som sa mal postaviť pred väčšiu skupinu ľudí a začať pred nimi hovoriť, tak som bol sakra nervózny. Môj prejav bol katastrofálny, hlas sa mi triasol, bol som nudný ba dokonca som aj koktal. Veď bodaj by som sa nebál.
Ak sa pozrieme na to štatisticky, strach z vystupovania na verejnosti sa objavuje na popredných priečkach v rebríčkoch najväčších strachoch. V niektorých prieskumoch dokonca tromfol aj strach zo smrti.
Dokonca nejaký vtipálek raz povedal, že na pohrebnej reči by ľudia radšej boli v rakve, ako by mali povedať smútočnú reč.
Prečo máme taký veľký strach z prezentovania? Pretože:
- cítime sa nepohodlne
- myslíme si, že keď niečo povieme, tak je to zlé
- zamrzneme a nevieme čo urobiť/povedať.
Tieto pocity sú ako naši sudcovia. Spôsobujú nám vnútorné šialenstvo. Vynášajú o nás smrteľné rozsudky.
Toto cítia úplne všetci. A tým, že sa týmito iluzórnymi rozsudkami nechajú spútať, ich výkon je postupne horší a horší.
To ale nikto nechce. Chceme byť lepšími a lepšími. Ale ako sa to dá?
Okej, poďme rovno na vec.
Zahrajme sa na okamih na detektíva a využime svoje dedukčné schopnosti.
Čo spôsobuje strach? Prečo sa vôbec bojíme? A keď sme sa niečoho pôvodne báli, čo sme urobili, aby sme sa už nebáli? Bude sa to zdať neuveriteľné, ale na získanie odpovedi nepotrebujete byť génius.
Spomeňte si na svoj prvý deň v práci. Báli ste sa? Boli ste nervózny? Predpokladám, že aspoň trochu áno. To preto, lebo to pre vás bolo niečo nové a neznáme. Ale posuňte sa dopredu o polroka. Bojíte sa teraz? Ani nie. Viete, čo robiť. Viete ako reagovať. Máte skúsenosti. Prečo by ste sa báli? Dôvod na to nie je. Trik je v tom, že ste to robili pravidelne a zvykli ste si na to.
Rovnaké je to aj s prezentačnými zručnosťami. Ľudia po celom svete majú strach z prezentovania pred davom pretože to buď nikdy nerobili alebo s tým majú málo skúseností. To je dôvod prečo máte z prezentovania strach aj vy.
Ak budete pravidelne trénovať svoje prezentačné zručnosti, tak si sami na sebe všimnete, že to ide a strach sa bude postupne vyparovať.
Dokonca vďaka tréningu môžete na sebe spozorovať aj fyzické zmeny. Váš postoj sa postupne stane sabaistejším, začnete pôsobiť viac uvoľnene, keď budete niečo rozprávať ľuďom.
Možno si poviete, ale ja to nemám kde trénovať.
Možnosti sú. Ako spomínaný rečnícky klub Toastmasters. Stretáva sa pravidelne raz do týždňa a práve tam máte možnosť pravidelne trénovať.
Ak začnete pravidelne prezentovať, určite si všimnete, že prvýkrát budete mať obrovský strach. No druhýkrát to bude lepšie. Tretíkrát ešte lepšie. Štvrtýkrát opäť lepšie.
Ani si to neuvedomíte a zrazu z vás bude aj desaťnásobne lepší rečník. Je to podľa mňa úžasný, skutočne úžasný, pocit, keď ho zažijete na vlastnej koži.
No potrebujete to robiť pravidelne. Jednoduchšie to už byť ani nemôže.
Viem, možno to neznie ako nejaký super tajný objav. Ale funguje to.
Má to iba jeden háčil. Jednoduché to je. Ale nepovedal som ľahké.
Hľadáte niečo, čo vám dodá nekonečnú odvahu len tým, že si to prečítate. Ak ste niečo také čakali, sklamem vás. Nič také neexistuje. Zo psychologického hľadiska je to nemožné. Nedá sa to. Ak sa niečoho bojíte celé roky, strachu sa nezbavíte lusknutím prsta.
Riešenie síce jednoduché je. Budujte návyk. Na to nemusíte mať megamozog.
Ale urobiť to až také ľahké nemusí byť. Realita je taká, že treba niečo urobiť, pretože ten strach sám od seba neodíde. Treba mu pravidelne čeliť. Nie raz za pol roka. Nie raz za päť mesiacov a dúfať, že to stačí. Nie! Treba byť oveľa viac pravidelný. Minimálne raz za týždeň počas prvého mesiaca. A to príjemné byť nemusí.
Každý dobrý rečník niekde začínal. Začínal rovnako ako vy a má tak isto ako vy za sebou aj zlý prejav. No vybudovali si návyk. Je to skutočne z veľkej časti o zvyku. Keď si na vystupovanie pred ľuďmi zvyknete, tak sa to stane vašou súčasťou a bude to pre vás dokonca aj zaujímavé a začne vás to baviť. Budete prekvapení ako sa zmení váš hlas alebo ako sa stanete istejšími a ako zlepšíte pohľad na seba samého.
Ako zaujať v úvode prezentácie
Ak chcete hneď v úvode prezentácie upútať pozornosť, zvedavosť je jednoznačne správnou cestou.
Je to naša vrodená vlastnosť, ktorú má každý.
Preto ju môžete kedykoľvek využiť vo svoj prospech.
Totižto keď sme zvedaví, nemáme inú možnosť, len dávať pozor.
Otázka teraz znie: ako to urobiť?
Predtým než sa to dozviete, mám pre vás najprv reálny príklad aj z vášho života.
Videli ste už niekedy upútavku na nejaký filmový trhák? Že sa pýtam. Jasné, že áno. Viete, ako to scenáristi robia, že v ľuďoch vyvolajú túžbu vidieť film?
Uhádli ste. Zvedavosť.
Úlohou upútavky je vytvoriť záujem. Odkedy sa filmov chopili hollywoodski scenáristi, nerobí sa to inak než zvedavosťou. Aspoň v prípade úspešných filmov.
Zoberme si napríklad film Zápisník jednej lásky. Pozrite si trailer.
Typický romantický príbeh. Dvaja mladí ľudia sa stretnú, preskočí iskra a zažijú pekné chvíle. Idylka ale netrvá dlho.
Ona je z bohatej rodiny, on je obyčajný človek, ktorý sa do ich spoločnosti nehodí. Rozídu sa a ona potom spozná niekoho nového. Lenže po čase opäť stretne starú lásku a musí sa rozhodnúť. Ako sa rozhodne? Naozaj to chcete vedieť? Choďte do kina a zistíte.
Zvedavosť, zvedavosť, zvedavosť. To je hlavný páchateľ tučných zárobkov filmov.
To isté využívajú aj spisovatelia, médiá či blogeri a silu zvedavosti môžete použiť vo svojej prezentácii aj vy.
Tajomstvo vytvorenia zvedavosti: vytvorte informačnú medzeru
Keď premýšľate na úvodom svojej prezentácie, premýšľajte, ako vytvoriť zvedavosť.
George Loewenstein, profesor na Carnegie Melon University, urobil pred niekoľkými rokmi objav. Zistil, čo v ľuďoch vytvára túžbu vedieť viac. Svoj objav nazval teória informačnej medzery. A objav to bol vážne prelomový. Je to pravdepodobne najúčinnejší princíp, aký existuje na upútanie pozornosti.
Asi mi preskočilo, že niečo tak cenné tu dávam zadarmo, ale mám dnes rozdávaciu náladu.
Poďme ale rovno na vec. Bez zbytočných rečí a fanfár.
Lowenstein zistil, že zvedavosť je vrodené správanie, ktoré vzniká vtedy, ak ľudia cítia medzeru medzi tým, čo vedia a medzi tým, čo chcú vedieť.
Jednoducho povedané, ak niečo chcete vedieť, ale chýbajú vám o tom informácie, pocítite zvedavosť. Pocítite túžbu sa ich dozvedieť.
Teraz to najdôležitejšie – AKO TO UROBIŤ?
Čo je kľúčom k úspešnej prezentácie?
Získať si pozornosť a udržať si ju.
Bežná rada znie: spýtajte sa na začiatku otázku. To je fajn. No to si pozornosť môže len získať. Nie však udržať.
Zvedavosť si na druhej strane vie pozornosť nielen získať, ale aj udržať. To z nej robí oveľa účinnejšiu techniku.
Takže ak chcete ľudí od začiatku pritiahnuť k sebe ako magnet, mali by ste informačnú medzeru vytvoriť hneď prvými vetami svojej prezentácie.
Ako navrhnúť úvod prezentácie, ktorý zaujme?
Existuje jednoduchá šablóna, ktorú môžete kedykoľvek použiť, prípadne si ju prispôsobiť. Funguje takmer vždy.
[hrozba] + [nová, skvelá a pozoruhodná vec] + [benefit pre diváka] = [pozorný divák]
Samozrejme, nesmie chýbať nejaký praktický príklad:
Dajme tomu, že by ste mali hovoriť o tom, ako teenageri začínajú s alkoholom a návykovými látkami v skorom veku a chcete navrhnúť nejaké preventívne opatrenia. Úvod vašej reči by mohol vyzerať napríklad takto:
„Za posledných 6 rokov sa dramaticky zvýšil počet mladých ľudí, ktorí začínajú piť alkohol alebo užívať návykové látky v skorom veku. Podľa najnovšieho prieskumu každý deviaty teenager vo veku 17 rokov pravidelne užíva nejakú návykovú látku. Kebyže sa pozrieme niekoľko rokov dozadu, tak zistíme, že vo veku 17 rokov teenageri nejakú návykovú látku po prvýkrát vyskúšali. Dnes ju už ale berú pravidelne. Dokonca prvá skúsenosť teenagerov s návykovými látkami si zabehla šprint. Zo 17 rokov sa v priebehu krátkej doby rýchlo dostala na 15 a pol roka. Je dosť pravdepodobné, že aj vaše dieťa alebo dieťa vašich priateľov si škodí na zdraví a ani o tom neviete. Keď to takto bude pokračovať ďalej, naša budúcnosť tak potom aj bude vyzerať. ZLE. Našťastie existuje spôsob, ako tomuto negatívnemu trendu predísť. Niečo podobné zažili aj naše susedné krajiny, a ich opatrenia mali prekvapivé výsledky. Na ich základe si ukážeme, ako si ich opatrenia vieme prispôsobiť na naše podmienky, a tak zabrániť katastrofe, ktorej by sme v opačnom prípade museli čeliť.“
Poznámka: príklad a štatistiky sú vymyslené a neodrážajú realitu.
Rozoberme si teraz tento príklad:
Hrozba = negatívny trend
Pozoruhodná vec = spôsob, ako tomu predísť
Benefit = zabránime nepeknej budúcnosti
Jednoduchšie to už ani nemôže byť, však?
Možno vás tiež bude zaujímať: