Najlepší študenti sa v písaní eseje vyžívajú, pretože je to pre nich šanca, ako zlepšiť svoje študijné schopnosti, prehĺbiť si svoje znalosti a zlepšovať svoje argumenty. Na druhej strane, ak nie ste majster slova, nemáte ani potuchy ako písať esej. Nech už ste z jednej alebo druhej skupiny, v tomto článku sa dozviete, ako sa píše esej, ktorá má hlavu a pätu, originalitu, aj argumentačnú silu. V neposlednom rade esej, ktorá sa dobre číta.
Písanie eseje vám umožňuje ukázať vaše vedomosti, poznanie a inteligenciu kreatívnym a relatívne voľným spôsobom na rozdiel od iných literárnych žánrov. Ide len o to, ako byť dostatočne kreatívny na to, aby ste pri písaní nevyzneli ako všetci ostatní.
Na čo je dobré písanie eseje?
Než sa dostaneme k samotným detailom ako písať esej, potrebujete si uvedomiť samotné základy eseje a načo je vôbec dobrá. Keď pochopíte účel samotnej eseje a dôvody jej písania, budete k nej pristupovať úplne iným spôsobom a to sa odrazí aj na kvalite vášho písania, keď si ju bude ktokoľvek čítať.
Nech esej píšete do školy alebo len tak vo voľnom čase, jej účelom je najmä:
Poznanie – podstatou eseje je pomôcť vám utvrdiť si, čo ste si prečítali a čo ste sa naučili
Porozumenie – pomáha vám lepšie pochopiť prečítaný text a pomáhajú vám prísť na hlbší význam vecí aj ich presne vyjadriť a vysvetliť pre laikov
Pochopiť problém – testuje vašu schopnosť plne pochopiť problém a prísť na správnu odpoveď
Výskum – múdrosť sa do hlavy naliať nedá a vyžaduje si štúdium, skúmanie a absorbovanie väčšieho množstva informácií z rôznych zdrojov a schopnosť filtrovať relevantné informácie a zdroje od zbytočných a nekvalitných
Argumentácia – testuje vašu schopnosť objektívneho a logického uvažovania, kedy ste zvážili viacero uhlov pohľadu na vec
Schopnosť písať – esej je ukážkou vašej práve s písaným textom
Zlepšuje myslenie – písanie je vo svojej podstate odrazom vašich myšlienok a čím lepšie viete myslieť, tým lepšie budete aj písať
Esej a jej znaky
Keď už teraz viete, prečo sa oplatí písať esej a aké sú jej výhody, prejdime k znakom eseje a čím sa vyznačuje. Hoci jednému sa páči jedno a druhému iné (a inak to nie je ani pri učiteľoch na školách), existuje niekoľko znakov, ktorými sa riadili všetci dobrí esejisti.
Originálne myslenie
Originálne myslenie je najsilnejším znakom skvelej eseje. Neznamená to však, že musíte prísť s úplne novou prelomovou teóriou alebo majstrovsky používať slová. Rovno si môžeme povedať, že väčšina bežných tém bola preskúmaná a písalo sa o nich toľko, že nič nové sa tam vymyslieť nedá. Originalita, najmä v prípade školských esejí, znamená najmä to, že vyniká nad ostatnými zo skupiny, ide oveľa hlbšie, píše o nových súvislostiach, ktoré v rámci danej témy boli doposiaľ skryté, nachádza nové dôkazy a argumenty k tvrdeniam alebo píše o nových hypotézach a otázkach, ktoré sa v rámci danej témy nerozoberali.
Hlboké a rozsiahle chápanie
Bez pochýb, dobrá esej by mala demonštrovať na každom riadku vaše silné a rozsiahle vedomosti faktických informácií. Nielen znalosti, ale pochopenie konceptov, pojmov, problémov a ich príčin. Esej by mala byť vyjadrením vašej schopnosti vychádzať z faktov, využívať ich na vhodných miestach ako základ pre vaše tvrdenia, argumenty a hypotézy Nevychádza len z jedného zdroja, ale zvažuje viacero možných pohľadov a cituje širokú škálu rôznych autorov.
Celistvá štruktúra a logické vychádzanie z faktov
Dobrá esej by mala mať jednoznačnú a organizovanú štruktúru myšlienok. Každá jedna myšlienka by mala jasne vychádzať plynulo z predošlej a celistvo pokryť všetko potrebné. Nie je to len tunelové videnie sveta, v ktorom idete len za jedným, čo chcete silou mocou dokázať. Záver a vaše zhrnutie vychádza zo všetkých relevantných nazbieraných materiálov. Aby ste pridali originalitu, tak namiesto suchého konštatovania faktov môžete pridať aj spôsob, akým tieto fakty interpretovať.
Žiadne zbytočnosti
„Dobrý prejav by mal byť ako dámska sukňa. Dostatočne dlhý, aby pokryl celú tému a pritom dostatočne krátky, aby vzbudil záujem.“ – Winston Churchill
Tento citát dobre vystihol podstatu toho, aký dlhý by mal byť prejav, aby ľudia nezaspali od nudy alebo nezačali byť unavení. A rovnako platí aj v prípade eseje. Keď na začiatku určíte smerovanie a kontext eseje, určíte tým aj očakávania čitateľa. To znamená, že čokoľvek, čo by bolo navyše, by znamenalo odklon od týchto očakávaní. Inak povedané, čitatelia by stratili záujem.
Síce neexistuje presné pravidlo, ktoré by určovalo dĺžku. Esej môže mať 1000 slov, ale aj 2000 slov. Podstatné je, aby svystihla všetko potrebné. Ak myšlienka, fakt alebo názor vo vašej eseji nesúvisí s témou alebo by esej dávala rovnaký zmysel aj bez nich, tak ich dajte preč. Esej by bola zbytočne dlhá a čitatelia by stratili záujem.
A ako teda tú esej napísať?
Ako písať esej krok za krokom
Ak si myslíte, že písanie eseje je o tom vymyslieť alebo dostať tému a po sadnutí si za stôl ide písanie skvelým esejistom samo od seba, tak ste na omyle. V skutočnosti väčšina „písania“ eseje vôbec nie je o písaní. Aby ste napísali naozaj kvalitnú esej väčšina procesu tvorby eseje nebude samotné písanie. Väčšina procesu spočíva v dôkladnej príprave, ktorá sa skladá z:
- Čítanie viacerých zdrojov
- Premyslenie eseje
Krok č 1 – Čítanie a študovanie témy
Nadpriemerní esejisti vždy študujú zdroje. A nie len odporúčané čítanie. Idú hlavne mimo ne. Samozrejme, odporúčané zdroje sú povinnosťou, keďže vám dajú základ, ale sú to práve fakty a súvislosti s ďalšími rôznorodými zdrojmi, ktoré vám poskytnú širšie spektrum faktov a pohľadov, vďaka čomu bude vaša esej originálnejšia.
A čo ďalšie môžete čítať? Máme pre vás niekoľko nápadov:
- Ďalšie práce odporúčaných autorov
- Práce súčasných aj minulých autorov
- Práce, ktoré inšpirovali súčasných aj minulých autorov
- Kritiky a komentáre ku knihám
- Ďalšie knihy o daných myšlienkach a historickom pozadí, v ktorom autori písali
Je to veľa práce? Áno, ale originalitu treba dolovať. Nenachádza sa na povrchu. Tam hľadá väčšina. Preto je aj väčšina esejí vyzerá ako každá druhá. Nemusíte však čítať všetky zdroje od prvej po poslednú stranu. Stačí si vybrať to, čo potrebujete, prípadne nájsť knihy so všeobecným prehľadom.
Krok č. 2 – Premyslite štruktúru a výber myšlienok pred písaním eseje
Čím jasnejšiu predstavu budete mať pred samotným písaním eseje, tým ľahšie sa vám bude písať. Vaša myseš totižto funguje na asociáciách a spájaní myšlienok. Keď už nejaké v hlave máte, ľahšie sa vám vymýšľajú nové. Preto je pri písaní ťažko začať, keď pred sebou máte prázdny papier alebo bielu obrazovku. No keby ste už mali predchystanú osnovu a nejaké myšlienky, prípadne otázky, ktoré chcete rozoberať, pôjde to oveľa jednoduchšie.
V tomto kroku si stačí otvoriť nový textový dokument a spísať si jednotlivé body v logickom poradí, v akom o nich chcete písať. Môžete tiež využiť myšlienkové mapy alebo pojmové mapy, ktoré budú tiež skvelým pomocníkom, ak ste vizuálny typ.
V úvode uveďte čitateľov do kontextu, v jadre si prichystajte pôdu s faktami a dôkazmi. Vo svojom závere potom zhrňte svoje tvrdenia, ktoré vychádzajú z jadra eseje.
Keď ste prešli týmito úvodnými krokmi, prichádza samotné písanie
Krok č. 3 – Písanie eseje
Ak vidíte, samotné písanie dobrých esejí začína až v tomto bode po tom, ako ste si pripravili potrebné základy. Štúdium, čítanie a premyslenie sa väčšinou pri písaní eseje vynecháva a potom to tak aj vyzerá. Nič originálne, čo by sa dalo čítať. Dôležité je najmä vymyslieť dobrý začiatok a namiesto opozeraných výrazových prostriedkov použiť niečo nové.
Dobrým príkladom, ktorý vám dá predstavu ako na to, mohla byť technika in medias res, čiže kedy začnete uprostred deja. Ak by ste písali napríklad o prvej svetovej vojne, tak by ste namiesto úvodných faktov a opisu situácie v roku 1914 mohli začať opisom vojnových bojov alebo citovať poetický jazyk básnikov, ktorí hrôzy vojny opisovali. Potom by ste mohli prejsť do uvedenia účelu eseje napríklad takto: … Ťažko si predstaviť, že toto všetko začalo s…
Tiež môžete pridať zaujímavé detaily a opisy, ako to robia kreatívni spisovatelia. Často sa stáva, že esej je len suchým menovaním faktov a myšlienok. Napríklad keby ste písali o nejakej historickej postave, namiesto písania faktov kedy sa narodila a odkiaľ pochádzala, by ste esej priviedli k životu opísaním udalosti.
Môžete napísať: Ten a ten sa narodil v roku XX YY ZZZZ v meste A. Ale tiež môžete napísať: XX YY ZZZZ. Bezvýznamný dátum? Ani zďaleka. V tento deň sa narodila postava, ktorá o 26 rokov neskôr určovala chod dejín v rozmeroch, aké boli dovtedy nevídané. Jej meno je XXXX
Krok č. 4 – Editovanie
Veľmi málo autorov a spisovateľov dokáže napísať literárny skvost na prvýkrát. Ak sa im to aj podarí, je to skôr výnimka. Svoj prvý text považujte len za prvú verziu. Keď svoju esej napíšete, nechajte ju aspoň deň tak. Potom sa k nej vráťte s čerstvou hlavou, celú si ju prečítajte a opäť premyslite:
- či sú vami zvolené fakty trefné a či by sa dali nahradiť lepšími
- či niečo nechýba
- či je niečo zbytočné
- či všeobecné veci viete nahradiť alebo doplniť o konkrétnejšie
- či sú prechody myšlienok plynulé a nadväzujú na seba
A keďže kreatívny proces je nevyspitateľný a nové nápady chodia kedykoľvek, pokojne ich do eseje kedykoľvek doplňte.
Tiež svoju esej pred odovzdaním alebo publikovaním na svojom blogu môžete dať niekomu prečítať, aby vám dal svoje postrehy na zlepšenie.
Príklady a vzory esejí
Najlepšie sa predsa učí na príkladoch. Hlavne pri písaných textoch. Jedna vec je vedieť, že text má byť zaujímavý, druhá vec je vedieť ho napísať zaujímavo. K tomu potrebujete veľa čítať, aby sa vám príklady vryli do pamäte a na základe ich vzoru vedeli vytvoriť nové kreatívne kombinácie. Takto fungujú aj autori a najlepší esejisti.
Slovami jedného z najúspešnejších autorov súčasnosti, Stephena Kinga: „Ak nemáte čas na čítanie, nemáte ani čas (alebo nástroje) na písanie. Je to jednoducho tak.“
K najlepším esejistom histórie patria napríklad:
Na týchto odkazoch nájdete dobrú zbierku pre inšpiráciu na rôzne témy od majstrov, ktorí vedeli, ako písať esej.