Ako na čítanie s porozumením? Takto to robia géniovia a vysoko kreatívni ľudia

Zdá sa to jednoduché. Veď čo by na čítaní s porozumením mohlo byť také náročné.

1. Otvoríte knihu/blog
2. Prečítate si slová a vety
3. Zatvoríte knihu/stránku
4. Prečítate si niečo iné

Čo by sa na tom dalo pokaziť? Je to úplne jasné, že? Alebo nie?

Ak čítate pre zábavu, televízny program alebo správy od priateľov, tak pohoda.

Ale ak čítate preto, aby ste z knihy alebo článku získali skutočnú múdrosť a videli medzi riadkami, nemôžete textom len tak preletieť a nezamyslieť sa nad tým, čo ste si prečítali. Potrebujete sa zamerať na čítanie s porozumením. A v tomto článku vám ukážeme, ako čítajú kreatívni ľudia, aby videli veci aj v inom svetle, ako sa môže na papieri zdať. Budete prekvapený, že za čítaním môže byť oveľa viac ako len rozpoznávanie písmen a slov.

Nie je čítanie s porozumením automatické?

>Nie tak celkom. Slová na papieri (na obrazovke) sú viac ako len tie slová. To dokazuje experiment tímu vedcov z Maastrichtskej univerzity v Holandsku. Išli ďalej ako len rozoznávanie slov. Chceli identifikovať aktivitu v mozgu spojenú s významom slov a kde presne sa nachádza.

Použili na to technológiu fMRI (funkčná magnetická rezonancia), ktorou merali aktivitu v mozgu u 8 bilingválnych dobrovoľníkov, zatiaľ čo počúvali mená štyroch zvierat v angličtine – býk, kôň, žralok a kačka.

Keď identifikovali konkrétnu časť mozgu, ktorá ma na starosti význam slov, dali im vypočuť mená tých istých zvierat v holandčine. A áno, znovu bola aktivovaná aj tá časť mozgu, ktorá má na starosti význam slov. To im potvrdilo, že mozog nielen rozpoznáva slová (ako vyzerajú/znejú), ale dáva im významy.

Čo je na tomto objave také veľkolepé? Rozoznať písmená a slová je úplne iná vec, ako pripísať im význam.

Ak by ste nevedeli iný cudzí jazyk, a dali by vám z neho niečo prečítať, tak za predpokladu, že je písaný našou abecedou, by ste vedeli maximálne rozoznať písmená. Stále by ste ale nevedeli, čo znamenajú.

To isté platí aj pri rodnom jazyku. Ak sa vám stalo, že ste niečo čítali, ale nevedeli čo presne to znamená, hoci jednotlivo ste tie slová poznali, viete o čom hovorím.

Mohli by ste si prečítať aj Einsteinovu teóriu relativity, ale aj tak by ste jej presne nemuseli rozumieť, hoci by ste rozoznali všetky slová a písmená.

Naučiť sa čítať v zmysle rozoznávať písmená a byť schopný povedať ich nahlas je jednoduché. Ale vidieť ich hlbší význam, to je schopnosť vysoko kreatívnych ľudí. Bežný človek si niečo prečíta a vie povedať, čo sa dočítal.

Kreatívni ľudia vám povedia oveľa viac. Povedia vám, ako to aplikovať, ako by sa to dalo vylepšiť, kde sú slabé miesta, sú schopní nájsť súvislosť a podobnosť s inými oblasťami… Skrátka, čítajú inak. Čítajú s porozumením. Čítajú kreatívne. Nachádzajú vo veciach hlbší zmysel. Ako to dokážu a prečo takto nečíta viac ľudí?

Skrytý dôvod, prečo je pre mnoho ľudí čítanie s porozumením náročné

Odpoveď je jednoduchá. Nikde sa to neučí. Vyžaduje sa to od dospelého človeka, ale nikdy ho to nikto nenaučil.

V škole učia len rozoznávať slová a vedieť rozoznať informácie a predpokladá sa, že zmysel naskočí automaticky. Lenže byť informovaný znamená len vedieť, že niečo je také alebo onaké. Byť múdry znamená navyše vedieť, ako to súvisí s ďalšími informáciami, prečo to tak je, v čom sa to líši od iných a tak ďalej…

Dokonca aj testy na čítanie s porozumením sú zamerané len na rozoznávanie a hľadanie informácií v jednom texte. Ale ak odpoveď viete nájsť priamo v texte, vybrať prípadne ukázať na konkrétnu pasáž, to nehovorí nič o tom, či tomu skutočne rozumiete. Alebo či viete odhaliť zavádzanie.

Takýto prístup vôbec nezlepšuje vaše čítanie s porozumením. Je to jeden z mylných predpokladov, ktorý dodnes na školách pretrváva. Viac o tom, ako treba naozaj rozvíjať čítanie s porozumením, a ako čítajú vysoko kreatívni ľudia, už o chvíľu.

Zatiaľ iba v skratke: určite poznáte rozdiel medzi oboznámením a zapamätaním si niečoho a medzi vedieť to dôkladne vysvetliť a použiť. Ak si to pamätáte, tak len viete, ktorý autor čo povedal. Precvičili ste si len pamäť, ale nie svoju múdrosť. Múdrosť si zvyšujete nie zhromažďovaním dát, ale nachádzaním ich hlbšieho významu a dôsledkov.

Takže ako presne funguje čítanie s porozumením?

4 typy čítania (väčšina ľudí používa len prvé dva, kreatívci aj druhé dva)

V roku 1940 Mortimer J. Adler, americký filozof a učiteľ, napísal knihu Ako čítať knihu, ktorá je jednou z mála kvalitných na túto tému. Postupom rokov ju vylepšoval až v roku 1972 prišiel spolu s Charlesom Van Dorenom s prepracovanovu verziou, v ktorej identifikoval 4 typy čítania:

Elementárne čítanie – Toto je presne to, ako to znie. Elementárne, základné, jednoduché, prostoduché. Je to čítanie, ktoré sa naučíme v prvom ročníku na základnej škole. Viete rozoznať písmená, prečítať ich, pochopiť ich základný význam, ak ide o príbeh tak pochopiť základnú líniu príbehu, ale nič viac, nič menej.

Takýmto čítaním sa stanú len dve veci. Buď veľmi rýchlo všetko zabudnete alebo z vás bude chodiaca encyklopédia. Nič z toho samo o sebe nie je veľmi užitočné, pretože vedieť iba zopakovať to, čo je napísané, nie je čítanie s porozumením.

Inšpekčné čítanie – nenechajte sa zmiasť slovom inšpekcia. Bežne znamená preskúmať, ale autori ho použili úplne inak. Ide o čítanie, v ktorom iba povrchne prezeráte, preskakujete a skenujete.

• Preskakovanie a skenovanie – to je presne ten prípad, keď rýchlo preskakujete a pozeráte hlavné body na web stránke alebo pri čítaní článku. To isté platí aj pre knihu. Rýchlo ju prelistujete, pozriete obsah, prečítate len jej malú časť…
• Povrchné čítanie – je to len čítanie. Pozeráte na slová, poviete si ich pri čítaní v mysli, ale nepremýšľate nad nimi alebo keď niečomu plne nerozumiete, nevyhľadáte si význam slova alebo myšlienky. V podstate o tom máte iba čiastkový a skreslený obraz bez súvislostí. Čiastočnú skladačku puzzle bez častí, ktoré sa dajú spojiť.

Avšak preskakovanie a skenovanie má svoje výhody a vie byť veľmi užitočné. Umožňuje vám rýchlo zistiť, či je článok alebo kniha užitočná, a máte jej venovať viac času. Je to obzvlášť užitočná schopnosť v dnešnej dobe, ktorá na vás chrlí informácie z každého rohu vo všemožných podobách. Nemôžete predsa venovať pozornosť všetkému.

Dokonca aj veľmi zložité knihy si vyžadujú postupné čítanie. Bez potrebných znalostí by bolo príliš komplikované ich plne pochopiť pri prvom čítaní. Pochopiť ju ako celok sa niekedy dá až postupným čítaním.

Takisto ak má kniha samostatné časti a netreba postupne pochopiť predošlé na pochopenie ďalších, preskakujte.

Problémom je to len vtedy, ak je to jediné čítanie, ktoré využívate. Nanešťastie, takto číta väčšina ľudí najmä na internete. Výskumy zistili, že:

• menej ako 20% obsahu na priemernom webe je prečítaných
• skenovanie na internete si vyberá svoju daň aj pri čítaní offline, pretože tento návyk (alebo skôr zlozvyk) sa prenáša.

Možno máte skúsenosť z písomky alebo skúšky, kedy ste si rýchlo pripomínali predmet z rýchlych a stručných poznámok. A čo sa stalo o týždeň? Minimum z toho ste si ešte pamätali a vysvetliť to niekomu by vám dalo zabrať. Ak je to aj váš prípad, nie ste v tom samy. Ja som to vtedy tiež robil rovnako.

A ak takto čítate na internete a rýchlo preskakujete z jedného na druhý, je to väčšinou totálne stratený čas.

Otázka teraz znie, či budete tak čítať aj vy, alebo to zvládnete aj lepšie? Pretože čítať celý text a premýšľať o ňom je presne to, čo robia géniovia pri čítaní. Nielenže vedia, o čom čítali, vyžarujú zo seba aj vlastné myšlienky.

Analytické čítanie (čítanie s porozumením)

“Jedine premýšľaním môže človek do seba začleniť, čo si prečítal. Ak čítate rad za radom bez toho, aby ste sa nad tým neskôr zamysleli, nezapustí to korene a z veľkej časti ide do nenávratna.”

– Arthur Schopenhauer, Esej o čítaní a knihách

Otázkou ostáva, čo presne znamená zamyslieť sa, keď čítate. Odpoveď vám dá analytické a syntopické čítanie. Najprv sa pozrieme na analytické.

Pri tomto čítaní sa ponárate hlbšie do textu. Pomaly a pozorne čítate, robíte si poznámky, myšlienkové mapy, premýšľate nad textom, ak niečomu nerozumiete, vyhľadáte si o tom viac, aby ste sa dostali k podstate veci.

Keď čítate neskončíte len pri konštatovaní, či sa vám kniha páčila. To je len dojem. Múdrosť spočíva v schopnostiach:

• Dať konkrétne dôvody prečo sa vám páčila
• Vedieť povedať prečo s knihou súhlasíte a prečo nie
• Vedieť identifikovať hlavné časti a prvky knihy
• Vedieť, aké problémy a otázky autor riešil
• Aké argumenty autor použil
• Či tie argumenty sú správne a keď nie, kde sú rezervy
• Či autor urobil chyby vo svojich úsudkoch
• Vedieť zistiť, či je autor neinformovaný, zle informovaný, podáva len čiastkový obraz, a má nelogické argumenty.

Podobne čítajú aj spisovatelia. Nenájdete jediného, ktorí by neprečítal desiatky či stovky kníh. No spisovatelia čítajú inak než pre potešenie. Analyzujú príbeh, jeho prvky, postavy, ich motívy, vývoj deja, typy dejov a ich formy… Práve vďaka znalosti týchto prvkov príbehu sú schopní vymyslieť svoje vlastné. Ľudia takto knihy nečítajú, a preto by z nich neboli skvelí spisovatelia, hoci prečítali desiatky príbehov.

Týmto spôsobom nemusíte čítať úplne všetko. Bolo by to časovo náročné. Analyticky čítajte len vtedy, ak z knihy chcete vydolovať naozaj maximum a má to pre vás prínos.

Pamätajte na slová anglického filozofa, Francisa Bacona: “Niektoré knihy stačí ochutnať, iné prehltnúť, iba niekoľko málo je hodných prežutia a trávenia. Pri niektorých knihách si stačí pozrieť iba jej časť, niektoré stačí preletieť, a niekoľko málo treba prečítať starostlivo s plnou pozornosťou.”

Syntopické čítanie (čítanie s maximálnym porozumením)

Hovorí sa, že ktokoľvek si môže prečítať niekoľko kníh na nejakú tému a bude z neho expert. Ale ako to budete čítať ovplyvní, aký dobrý expert z vás bude. Ak tie knihy budete čítať analyticky, budete expert na to, čo napísali. Ak ich budete čítať syntopicky, vytvoríte si vlastný obraz a prídete s niečím novým a originálnym.

Tento typ je posledný preto, lebo aby ste ho zvládli, najprv potrebujete vedieť čítať analyticky. Nemôžete pridať nič vlastné alebo nové, ak neviete, kde sa autor mýli alebo nezohľadňuje ďalšie veci.

Ďalšia dôležitá vec je, že syntopické čítanie nie je len o jednej knihe. Je to o čítaní viacerých kníh na jednu tému, prípadne ďalších súvisiacich témach. Je to o porovnávaní, dopĺňaní a kombinovaní pohľadov, aby ste vytvorili nový. Svoj vlastný. Týmto čítaním sa z vás stane skutočný expert, nie len kópia iného experta.

Na školách sa mylne predpokladá, že plný význam slova alebo myšlienky viete zistiť už v samotnom texte. Kreatívni ľudia na to idú múdrejšie. Uvedomujú si, že význam myšlienok sa v našej mysli formuje na základe kontextu.

Napríklad toto je definícia počasia zo slovenskej Wikipédie: „Počasie je dané stavom všetkých atmosférických javov pozorovaných na určitom mieste a v určitom krátkom časovom úseku alebo okamihu. Tento stav sa opisuje súborom hodnôt meteorologických prvkov, ktoré boli namerané meteorologickými prístrojmi alebo zistené pozorovateľom.“

Vysvetlite takto počasie malému dieťaťu, a bude na vás pozerať ako teľa na otvorené vráta. Mohlo by sa ju naučiť aj naspamäť, ale aj tak by ju nemuselo pochopiť. Ale ak by ste mu dali rôzne kontexty a príklady ako zima, leto, sneží, prší, jar… Chápalo by toto slovo oveľa hlbšie.

Vďaka kontextu sa dajú veci oveľa ľahšie chápať. A teraz si predstavte, že tých kontextov máte viac. Vaše chápanie bude ako nikdy predtým.

Pre toto sú texty na čítanie s porozumením len slabý odvar v porovnaní s tým, ako čítajú skutočne kreatívni ľudia.

Chcete ešte ďalší dôkaz? V tomto videu Noam Chomsky, jeden za najlepších filozofov minulého storočia, hovorí o tom, čo to znamená byť skutočne vzdelaný. Jeho úvodné slová sú: „Myslím, že na zodpovedanie otázky, čo to znamená byť skutočne vzdelaný, sa nedá urobiť lepšie, ako sa pozrieť na niekoľko klasických ponímaní vzdelania.“

Zachytili ste to? Povedal: „…pozrieť sa na niekoľko klasických ponímaní,“ čiže inými slovami, pozrime sa sa na to z viacerých kontextov. Keďže takto premýšľa, musel sa oboznámiť s rôznymi knihami a pohľadmi na vzdelávanie. Nie len jedným.

Ak chcete byť viac kreatívny, čítanie s porozumením vám v tom pomôže

Kreativita je vo svojej podstate vytvorenie niečoho nového. Je to o divergentnom myslení, spájaní rôznych myšlienok a konceptov a ich vylepšovaní. Nie je to len o vedomostiach.

Čítanie je rovnaké. Nie je to len o pasívnom prijímaní informácií. Je to o pýtaní sa otázok, hľadaní odpovedí, nazeraní na vec z rôznych uhlov… Ak budete o čítaní premýšľať takto, rýchlo na sebe zbadáte, ako sa vylepšuje vaše chápanie a schopnosť tvoriť nové veci.

Príde vám to namáhavé? Ako veľa práce… nuž, uhádli ste. A veľa ľuďom sa do toho nechce. Preto je kreatívnych ľudí tak žalostne málo. Preto vás tento svet a ľudia v ňom potrebujú. Potrebujú vás, aby ste im priniesli hodnotné myšlienky a riešenia, ktoré im zlepšia život. Potrebujú vás, aby ste zo zložitých vecí urobili jednoduché, ktoré môžu v praxi využiť.

Ako teraz plánujete čítať? Budete sa len plniť informáciami, ktoré si nedáte do súvislostí, a neskôr zabudnete? Alebo budete analyzovať a skúmať hlbšie?

A ešte jedna vec. Ak sa vám článok páčil alebo si myslíte, že by pomohol niekomu z vášho okolia mať z čítania lepší zážitok, dajte mu o tom vedieť na sociálnych sieťach.

 

Možno vás tiež bude zaujímať: 8 prekvapivých dôvodov prečo sa oplatí čítať knihy